
Ponad potok kráčali po drevených lávkach a skalných stupoch. Mierili čoraz vyššie Prosieckou dolinou. Prechádzali tiesňavami, obdivovali mohutné bralá a jedinečné výhľady. Skalné prahy prekonávali za pomoci rebríkov. Cítili sa ako v džungli, obkolesení divokou prírodou. ,, Kedysi tu viedla cesta a moji prastarí rodičia ňou hnali kone.“ William vystrel ruku a ukazoval žene miesto, skadiaľ jeho predkovia zvážali seno zo Svoradových lúk. Pravidelne prekonávali trasy, po ktorých teraz kráčali oni dvaja. Laura sa rozhliadala po krajine a jej oči vsávali obrazy okolia. Cítila ako jej v žilách zurčí krv ako vody živého potoka. Navracali sa k svojim prameňom, do krajiny ľudských príbehov, v ktorých svojim životom zanechávali práve svoju stopu.

Celá debata | RSS tejto debaty